Gréckokatolícky kňazský seminár

To boli krásne dni na Slovensku …

V dňoch 12 – 14. 5. 2017 nás poctili návštevou bohoslovci z Lublina s o. rektorom Bogdanom Pańczakom, ktorí prišli spoznať život v našom seminári a tiež sa zúčastnili spolu s nami púte k bl. Vasiľovi Hopkovi do Hrabského. Po ich odchode nám napísal bohoslovec Volodimír Alfavitskij nasledujúcu správu …

Druhý májový víkend (12-14.05.2017) sme dostali pozvanie na návštevu od rektora prešovského seminára, kde študuje náš spolubrat Hryhorij Pacan. Pre nás to bola veľká radosť, pretože väčšina z nás ešte nebola na Slovensku. Vycestovali sme v piatok po prednáškach. Cesta bola plná radosti. Spievali sme, pozorovali sme pekné panorámy cez okno autobusu, modlili sme sa večerné modlitby. Cestovanie ako hovorí nás učiteľ psychológie – buduje človeka i rozvíja svetonázor a je to veľká pravda. Veľmi sa  nám páči cestovať. Večer na slovenskej hranici nás privítal silný dážď, ale to nám neznepríjemnilo náladu. V seminári nás čakali bohoslovci z rôznych ročníkov. Privítanie bolo veľmi srdečné, za čo veľmi ďakujeme. Boli sme unavení, ale chutná večera i „miestne špeciality“ nám dali sily. Po večeri sme išli spať. Spali sme v pekných izbách prešovských seminaristov. Príjemne ma ohromila zbožná úcta bohoslovcov. Všade v izbách boli: ikony, kríže, duchovná literatúra, modlitebníky, relikvie svätých… V nejakých izbách, na pracovných  stoloch, bol celý ikonostas. To svedčí o našej východnej gréckokatolíckej príslušnosti a spiritualite. Ráno sme išli na ranné modlitby s Božskou liturgiou. Podľa nás to bola nádherná liturgia v slovenskom jazyku. Všetko bolo zrozumiteľné, lebo naše slovanské jazyky sú podobné a rovnako pekné. Na začiatku liturgie som trochu zastresoval, pretože Hryhorij ma poprosil, aby som prečítal apoštol. Srdečne sa priznám – bolo to prvý raz, čo som čítal aj spieval po slovensky, ale vďakabohu sa to podarilo. Vaša kaplnka je prekrásna. Máte pekný ikonostas a ikony. Dobre a pokojne sa u vás modlilo. Veľmi sa mi zapáčili slová z  ikony biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča: „Boh ľubov – ľubim jeho! Boh je láska, milujme ho“ a po ukrajinsky – „Бог є любов, любім його“. Tie slová „Boh je láska“, sú mojim životným krédom, opakujem si ich každý deň, aj bratom. Tie slová sú prosté i pevné, oni dajú nádej. Lebo kto rozumie tieto slová, nemôže žiť len pre seba, pretože žije pre Boha i ľudí. „Boh je láska – milujme ho“, a s touto Božou láskou urobíme veľa veľkých vecí.

Po chutných raňajkách sme išli na exkurziu mesta Prešov, ktoré je podľa mňa zaujímavé a nádherné mesto. Veľmi sa nám páčila arcibiskupská rezidencia aj Katedrála sv. Jána Krstiteľa. Boli sme sa tiež pozrieť na Gréckokatolícku teologickú fakultu Prešovskej univerzity, ktorá je nádherná. Potom sme išli do seminára na obed, odpočinuli sme si a odišli na exkurziu do Košíc. Tam sme sa prechádzali mestom a urobili veľa fotiek. Boli sme tiež na vrchole veže Dómu sv. Alžbety, odkiaľ sme videli celé mesto. Zásluhou bohoslovca Miroslava Házyho sme navštívili tiež biskupský úrad a  katedrálu Narodenia presvätej Bohorodičky. Po zakončení prechádzky mestom, sme išli do seminára, kde nás čakala chutná večera.  Po večeri nás  bohoslovci pozvali ešte do mesta. Potom sme sa prechádzali po večernom Prešove. Na druhý deň ráno sme išli na odpustovú slávnosť do obce Hrabské. Sviatočnú archijerejskú liturgiu slúžil prešovský arcibiskup a metropolita, vladyka Ján Babjak. Tento deň bol veľmi pekný i slnečný. Po skončení slávnosti sme sa plní radosti i nových zážitkov vrátili domov do Lublina.

Nakoniec, by som sa chcel v mene nášho rektora Bogdana Pańczaka i všetkých bohoslovcov poďakovať z celého srdca za milé prijatie Vám o. Miroslav Dancák i všetkým prešovským bohoslovcom. Všetko sa nám veľmi páčilo. Modlíme sa za vás a ešte raz ďakujeme. Čakáme vás na návštevu v Lubline. Prajeme všetko najlepšie. Boh je láska, milujme ho.