Patrocínium

Kaplnka Najsvätejšej a Životodárnej Trojice

Srdcom a pľúcami gréckokatolíckeho kňazského seminára blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča, je “Trojsväté“ miesto živého Boha, miesto vnútorného poznania samého seba, miesto očisťovania srdca a miesto “nazerania“ na Boha. Tým miestom je kaplnka, ktorá je zasvätená Najsvätejšej a život darujúcej Trojici. Na tomto mieste sa snažíme bližšie spoznávať Boha a skrze toto spoznávanie jeho samotného dochádzame k plnšiemu poznaniu samých seba a svojich blížnych. Čím viac sa približujeme k živému Bohu, tým viac sa približujeme k človeku. Toto “Trojsväté“ miesto nás povoláva – vyzýva k tomu, aby sme sa stali svätými, lebo náš Pán nás k tomu pobáda slovami: „Buďte mi svätí, lebo ja, Pán, som svätý a ja som si vás oddelil od národov, aby ste boli moji!“ (Lv 20,26). Každý jeden z nás si uvedomuje svoju neschopnosť a nemožnosť žiť svätú dokonalosť, žiť svätý život Najsvätejšej Trojice. On, Pán je ten, ktorý nás všetkých “oddelil“, zasvätil, povolal (porov.: 1Pt 1,15), aby sme sa stali jedno s ním, boli navždy len a len jeho. Naším životom, konaním, chcením, nazeraním, všetkým čím sme sa mu snažíme prevolávať na večnú chválu a oslavu.

Snažíme sa mu prespevovať na slávu tak ako o tom píše prorok Izaiáš: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“ (Iz 6, 3b). Serafíni mu prespevujú na večnú slávu a oslavu, velebia Tvorcu všetkého živého i neživého. Oni si pred ním zakrývajú svoju tvár, nohy a svojimi “ústami“ ho velebia. Oni žijú z neustáleho adorovania, Toho, ktorý je nevyčerpateľným zdrojom živej vody (porov.: Jn 4, 13-14). My sa taktiež snažíme čerpať z pravej studne života a piť živú vodu, ktorá v nás otvára prameň večného života, večnej blaženosti. „Táto naša túžba je nevyhnutná podmienka k tomu, aby sme mohli žiť.“ Ak nieto vôle v nás, Boh nemôže nič vykonať, nemôže nás pretvoriť vo svoj živý obraz. Od našej ľudskej vôle závisí čo budeme “piť“ či vodu života, ktorá nás postupne pretvorí v nové stvorenie alebo vodu, ktorá v nás spôsobí “uschnutie“ všetkého života, nielen časného, ale aj večného.

Ikona Svätej Trojice

Vysvetliť úplnú hĺbku Ikony najsvätejšej Trojice je nad všetko ľudské úsilie a snahu. Pokúsim sa pozrieť na jeden z mnohých aspektov tejto ikony. Prečo Boh píše túto ikonu? Ak nie je možné namaľovať Najsvätejšiu Trojicu. Bol by to hriech rúhanie a pýchy (porov. Ex 20,4). Je však možné namaľovať obraz, Najsvätejšej Trojice. Znamená to, že je možné namaľovať obraz, v ktorom sa Najsvätejšia Trojica ľuďom zjavuje a komunikuje. Židovsko-kresťanská tradícia si vždy hlboko uvedomovala, že Božia podstata je neprístupná. Apofaktickosť, čiže mlčanie o vnútornej realite Najsvätejšej Trojice, sa netýkala len neschopnosti ľudského jazyka vysloviť ju, ale predovšetkým nevyspytateľnej nesmiernosti samostatnej Trojice. (porov. 1Tim 6,16) Boh zákazom robiť si obrazy chcel ochrániť ľudstvo od smutného klamstva idolatrie, pretože ako obraz zjavenia svojho Syna si vybral človeka. Jedine Ježiš Kristus narodený s Presvätej Bohorodičky mocou sv. Ducha, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, je absolútnou plnosťou, ktorá v sebe uzatvára a stelesňuje celú plnosť Božieho Syna (porov. Kol 2,9). Ježiš Kristus však nie je „vedľa“ obrazov, ktoré mu pripravili cestu, neoddeľuje sa od nich. On v sebe zahŕňa a plní všetky zjavenia, ktoré ho predchádzajú (porov. 2Kor 4,4; Hebr 1,1-2).

Boh hosťom človeka

Prvá a najzrejmejšia vec, ktorá preniká z tejto uctievanej ikony je, že Boh je spoločenstvo, láska (Jn 4, 8. 16), láska, ktorá skracuje vzdialenosti, (Lk 15, 4-10) a to aj tie najväčšie, (Ž 139, 7-10; Jn 3,16) a ktorá sa v pokore stáva hosťom (Mk 2, 15-17; Flp 2, 6-8). Traja znamenajú život, dvaja plodnosť. Neschopnosť darovať život u Abraháma a Sáry prišla do takého bodu, že už bola márna každá nádej (Gn 18,12). Boh, ktorý sa stal hosťom, pomáha Abramovi vyjsť zo škrupiny, do ktorej sa spolu zo Sárou uzavrel. Abram vychádza zo stanu, prijíma hostí a práve ich prítomnosť vzbudzuje v ňom srdečnú pohostinnosť. Dvaja nájdu svoj skutočný vzájomný vzťah len vtedy, ak ho zapoja do vzťahu troch, ktorí prišli. Ako hovorí básnik Ivanov: „Len nech Tretí je prítomný, a nech ten Tretí je Láska“.

Koniec a Bohu sláva

Brat a sestra ak chceš postaviť chrám, musíš najprv urobiť základy. Tvoj chrám buduje živý Boh; ty staviaš základy, alebo lepšie, Boh necháva v tebe stavať základy. Len obetovaním svojho času, svojich pier, svojho dychu budeš schopný budovať základy.

Vytvorené: 11.06.2016.