Warning: Undefined variable $string in /data/f/c/fc1114c5-ec1e-4a3e-9e0d-1229affaf81e/gojdic.sk/web/wp-content/themes/gojdic/header.php on line 188
V našej seminárnej cerkvi počas celého akademického roku, od septembra do júna, prebieha bohatý liturgický program, na ktorom sa veľmi radi všetci zúčastňujeme. V našej cerkvi počas celého roka slúžime a vykonávame aj obrady, ktoré na farnostiach nemáme možnosť vidieť, či zažiť.
V našom byzantskom obrade sa počas celého liturgického roka slávi najčastejšie liturgia sv. Jána Zlatoustého, desaťkrát sa slávi liturgia sv. Bazila Veľkého a raz v roku, 23. októbra, na sviatok svätého apoštola Jakuba, Pánovho brata podľa tela, slávime v našej kaplnke liturgiu svätého Jakuba. Táto sv. liturgia je najstaršia s pomedzi byzantských liturgii, ktoré sa u nás slávia. Táto liturgia tvorí základ pre terajšie texty liturgií sv. Jána Zlatoustého a sv. Bazila Veľkého.
Seminár by nemohol existovať, keby nebolo chlapcov, ktorí cítia povolanie ku kňazstvu. Každý rok prichádzajú do nášho seminára nový seminaristi, ktorí sa chcú dať formovať skrze našich predstavených naším Nebeským Otcom. Slávnostne uvedenie týchto „nováčikov“, sa koná obradom prijatia bratov prvákov do seminárneho bratstva. Tento obrad, ktorý sa koná v našej seminárnej kaplnke, vykonáva otec rektor s celým seminárnym spoločenstvom.
V našom seminári tradične podriasnik prijímajú bratia, ktorí sa osvedčili a prežili aspoň rok v seminárnom spoločenstve. Obliecť si klerický odev je pre mladého človeka, ktorý sa rozhodol povedať Bohu svoje – áno, neopakovateľným zážitkom.
Obrad prvého stupňa nižšieho svätenia – postriženija, prijímajú bratia štvrtáci z rúk našich vladykov. Týmto svätením sú bratia prijímaný do duchovenstva. Na znak zrieknutia sa svetských radostí svätencovi strihajú vlasy v znaku kríža a po biskupovej modlitbe, prijíma sviecu, knihu apoštolských čítaní a stichár, ako rúcho spravodlivosti. Svätenec odchádza podľa poučenia mu daného, aby každý deň čítaním Božieho Slova rástol v cnostiach, a tak bol hodný prijať aj vyššie stupne služby, ktoré má preňho Pán pripravené.
Subdiakonát je stredný stupeň medzi čitateľom a svieconosičom (podstriženijem) a medzi diakonátom. Prvú zmienku o subdiakonoch nachádzame od polovice tretieho storočia. Služba subdiakona v sebe zahŕňa predovšetkým, udržiavať v čistote bohoslužobné nádoby a svietniky na oltári, zapaľovať sviece, obliekať do liturgického rúcha biskupa a kňaza, pripravovať veci na udeľovanie sviatostí, zlievať vodu na ruky biskupa a kňaza a čítať apoštola – čítanie z listov apoštolov.
Obrad ustanovenia za subdiakona pozostáva z vkladania rúk biskupa na hlavu svätenca a z modlitby, ktorá v sebe obsahuje prosbu, aby ho Pán zachoval nepoškvrneným a aby mu dal milosť milovať krásu jeho domu a učinil ho dôstojným vykonávať službu subdiakona. Svätenci trikrát lejú vodu na ruky svätiteľa hovoriac pritom: Pretože si verný. Biskup im dáva na plece lention.
Diakonát je prvým stupňom z vyšších svätení, kedy sa diakon zúčastňuje na verejnom a súkromnom bohoslúžení, posluhuje pri sviatostiach, ale ani jednu nevysluhuje. Diakonát bol však ustanovený nie na kňazstvo, ale na službu biskupom a presbyterom. Diakoni sa totiž pokladali za ich ruky a oči. Podľa vyjadrenia Ignáca Antiochijského, diakoni v súlade biskupmi a presbytermi jasne učia veriaci ľud “Pánove príkazy”. Túto prax je potrebné zaviesť aj vo východných katolíckych cirkvách. Obnova jej bohoslužobného a mimobohoslužobného poslania sa totiž ukazuje ako veľmi užitočná.
Liturgickou službou diakona je prednášanie ekténií, čítanie evanjelia a ostatné usmerňujúce texty počas svätej liturgie, nevyhradené kňazovi. Znakom diakonskej hodnosti je orár.
Vytvorené: 10.06.2016.