Dôležitá úloha duchovenstva na ceste do budúcnosti III.

Povolanie, to nie je len pozvanie vstúpiť do seminára, ale aj Bohom zverená úloha, ktorá dáva zvláštny charakter životu človeka, ktorý počul Pánovo pozvanie a chce sa čo najlepšie pripraviť na jej dobré plnenie.

III.

Pokušenia kňaza

Je veľkou tragédiou, keď pohľad kňaza na svet je celkom svetský. Do seminára prichádzajú mladí ľudia, ktorí sú v čase príchodu neraz ďaleko od kresťanského ducha. Čas učenia a formácie v seminári predpokladá, že seminaristi sa dajú preniknúť Kristovým duchom a budú pozerať na svet očami viery. Kňaz, ktorý neurobil túto zmenu vnútornej premeny zo svetského na Kristov pohľad a zmýšľanie, nie je schopný zodpovedne odpovedať na svoje povolanie, hľadá svetské hodnoty, ľudskú slávu, výhody, ľahký zárobok a nahromadenie materiálnych dobier.

Je potrebné upriamiť pozornosť na to, že je veľký rozdiel medzi potrebou peňazí, – to má každý človek, neobchádzajúc ani kňazov, zvlášť tých, ktorí majú zodpovednosť za svoju rodinu, – a láskou k peniazom. Medzi pokušenia, ktoré doliehajú na kňaza, je aj pokušenie, ktoré nazývame „srebroljubije“ – láska k peniazom. Je to jedným z hlavných pokušení, lebo na jednej strane ho robí remeselníkom, trhovníkom s duchovnými vecami, a z druhej strany ho zbavuje úcty medzi jemu zverenými ľuďmi. Ide o úctu, ktorá nie je ľudskou slávou, ale o uznanie, že kňaz verí tomu, čo hlása.

Ďalším veľkým pokušením pre kňaza je nedostatočné venovanie pozornosti svojmu duchovnému, intelektuálnemu a kultúrnemu napredovaniu. Všade vidíme, že živé organizmy môžu rásť alebo hynúť. Kňaz, ktorý sa zanedbáva a nedbá o svoj rast, cez hrdosť, lenivosť, duchovnú prázdnotu a iné závislosti, duchovne umiera a stáva sa neschopným odovzdávať iskru života iným. Takýto stav je veľmi dramatický, preto je potrebné všetkých kňazov odporúčať do modlitieb Cirkvi, aby tí, ktorí sú horliví, obstáli a tí, ktorí padli, dokázali vstať.

Kňaz a jeho spoločenstvo

Základnou bunkou Cirkvi ako spoločenstva ľudí je cirkevné spoločenstvo. Takýmto typickým spoločenstvom je farnosť. Je to dobre sformované a organizované spoločenstvo ľudí, ktorí žijú na vyznačenom území. Kňaz je duchovným sprievodcom, učiteľom a pastierom tohto spoločenstva. Vedie svojich farníkov v modlitebnom a liturgickom živote, stará sa o ich duchovné napredovanie cez vysluhovanie sviatostí a iných ich potrieb. Dobrý kňaz sa snaží pozorovať každého člena spoločenstva a pomáhať mu v kresťanskom živote. Má poznať každého chorého, biedneho a pomoc hľadajúceho človeka vo svojom spoločenstve. Nikto by nemal byť vylúčený z jeho láskavej starostlivosti. Ak niekto v spoločenstve sa nezapája zvlášť do modlitebného života, má vyhľadať takého človeka a pozvať ho do spoločenstva. Kňaz je blízky každému človekovi vo svojom spoločenstve, je otvorený k sprevádzaniu zvlášť mladých členov spoločenstva, snaží sa spolu s nimi cez cirkevné spoločenstvá lepšie prežiť ich vek mladosti.

Nie každé kresťanské spoločenstvo je farnosťou. V dnešnej dobe sa stáva, že spoločenstvo je potrebné nanovo založiť, nakoľko tí, ktorí do neho majú patriť, sú rozídení za prácou po veľkom území a nemajú duchovnú starostlivosť. To vyžaduje veľké úsilie, hlbokú vieru, trpezlivosť a hlavne úprimnú modlitbu. Je potrebné byť pripraveným do mnohých nových situácií, nedostatku znalostí, ale aj na neprijatie. Túto prácu môžeme nazvať misijnou, ktorá sa stáva v súčasnosti dôležitým aspektom života Cirkvi. Na takúto službu je potrebné patrične sa pripraviť, môžeme povedať, že vyžaduje zvláštne povolania. Veríme, že Pán Boh dáva svojej Cirkvi potrebných robotníkov. A kto v sebe cíti také volanie, kto chápe aktuálne potreby Cirkvi, nemá od toho utekať, ale s plnou dôverou v Boha prijať túto neľahkú úlohu.

Cirkevné spoločenstvo – to sú ľudia. Mocou sviatostí krstu a miropomazania majú, ako to hovorí Druhý vatikánsky koncil, účasť na prorockej, kňazskej a kráľovskej službe nášho Pána Ježiša Krista. Kňaz vo sviatosti kňazstva dostáva sviatosť apoštolskej služby, čiže zvláštnu účasť v kňazstve Ježiša Krista, ktorej základom je služba učiteľa, kňaza a pastiera. Každý kňaz musí týmto pravdám našej viery dobre rozumieť a vo svojej pastoračnej službe povzbudiť k maximálnemu využitiu laických povolaní v jemu zverenom spoločenstve. Farnosť alebo cirkevné spoločenstvo vo všeobecnosti je veľkým harmonickým dielom, do ktorého sú zapojení všetci členovia, kňaz a laici. Len spoločným úsilím môžeme napredovať v budovaní Nebeského kráľovstva, posväcovať svet a všetko, čo je okolo nás, ako to chce náš Spasiteľ. Medzi kňazmi a im zverenými ľuďmi musí byť vzájomná úcta a úzka spolupráca. To sa ukáže v spoločenstvách zvlášť v kritických chvíľach, keď niekto padol alebo prežíva krízu. V takých chvíľach je kňaz povinný všetkými silami pomôcť človekovi, a keď takým nešťastníkom je sám kňaz, zdravé spoločenstvo ho má podržať. Všetci členovia Cirkvi, sme povinní reagovať a pomáhať mu s láskou všemožným spôsobom, bez hnevu a poníženia, pomáhať tak, ako pomáhajú vo vojne vojaci vojakovi, ktorý nesie zástavu a je ranený, lebo vedia, že vojsko bez zástavy je ľahkou korisťou pre nepriateľa.

Kňaz má mať neustále na pamäti, že on je tiež členom spoločenstva, medzi ktorým žije, – spoločenstva s jeho sociálnymi potrebami. Je povinný byť v úzkom spojení so svojím spoločenstvom, povzbudzovať ich vo všetkých zdravých a pozitívnych iniciatívach, vo výchovnom, kultúrnom, ekonomickom a národnom živote. Takže zároveň má byť obozretným a nezapájať sa do vecí, ktoré by mohli zničiť a skompromitovať jeho duchovnú službu. V našej cirkvi máme mnoho dobrých a príkladných kňazov, vďaka ktorým sa šírila osveta v spoločenstvách, v dedinách a mestách robili osvetu proti alkoholizmu, učili ľudí správne hospodáriť a celé spoločenstvo sa stávalo úspešným. Všetko, o čo sa zaujíma spoločenstvo, nemôže byť cudzím pre dobrého kňaza.

vladyka Ľubomír Huzar
arcibiskup

(voľný preklad: o. Miroslav Dancák)

Pokračovanie: Dôležitá úloha duchovenstva IV.
Predošlé: Dôležitá úloha duchovenstva II.

Vytvorené: 12.04.2019.