Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Andreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete; aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.
,
“Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním”: koľkokrát sme čítali túto stať, alebo sme ju opakovane počuli; ale musíme si predstaviť to, čo sa naozaj stalo v duši týchto ľudí, aby mohli zanechať všetko a nasledovať Ježiša.
Zaiste aj oni mali radi svojich rodičov, aj oni už mali rozbehnutú nejakú dosť dobrú kariéru. Boli predsa rybármi, vlastnili loďku, boli akoby malými súkromníkmi – povedané dnes.
V istej chvíli vidia Ježiša, ktorý ide okolo; už o ňom počuli ako o Bohom inšpirovanom mužovi, ktorý kázal, ale naisto nevedeli, že to bol Boží Syn. Keď prešiel pomedzi nich a pozrel sa na nich a zavolal ich, pocítili niečo v hĺbke svojej duše: pocítili to, čo človek cíti vždy, keď dostáva povolanie a Ježiš nás začína volať. Cítime ako sa naša osobnosť realizuje. Chápeme, že prežité skúsenosti – aj tie negatívne – a celý náš život nadobúdajú zmysel, lebo Ježiš nás volá, Ježiš dáva význam nášmu jestvovaniu.
Povolanie znamená nájsť Boha a plnosť seba samých v Bohu. Vtedy všetko ostatné začína nadobúdať inú podobu: kým nás predtým priťahovalo veľa vecí, ktoré mali v živote určitú dôležitosť – rodina, budúcnosť, zdravie –, v istej chvíli tú hodnotu viac nemajú. Kým to bude Božia vôľa, budeme ich naďalej sledovať, ale už nebudú mať rozhodujúcu hodnotu. Apoštoli predsa zanechali všetko a nasledovali Ježiša.
Pasquale Foresi
Vytvorené: 12.04.2019.