V stredu, 15.3.2023, uskutočnil náš Zbor sv. Romana Sladkopevca svoju ďalšiu pôstnu zastávku, a to do, od katedrály sv. Jána Krstiteľa, najvzdialenejšej farnosti Prešovskej archieparchie, do farnosti Šmigovec, konkrétne do chrámu Zoslania Svätého Ducha v Dúbrave.
Toto malé no o to vrúcnejšie spoločenstvo prijalo veľmi láskavo medzi seba našich zboristov. Tí, svojim spevom doprevádzali celú liturgiu vopred posvätených darov, no srdcia veriacich potešili skladbami ešte aj na začiatku i na konci tohto stretnutia.
Šmigovec je prvou farnosťou, kde pôsobil náš otec prefekt, Ján Vasiľ, a ako sám poznamenal aj jeho prvou láskou v kňazstve. Práve on sa v homílií prihovoril veriacim a slovom ich povzbudil k vernosti Kristovi a jeho Cirkvi. Na príbehu o Noemovi, ktorý ležal vo vinici nahý a jeden zo synov ho verejne hanobil, poukázal na fakt, aby sme jeden pred druhým neroztrubovali svoje slabosti, aby sme sa nevysmievali jeden z druhého, ale aby sme zaujali postoj ďalších synov, ktorí s náležitou úctou pristúpili a prikryli svojho otca nepozerajúc na jeho nahotu. Aj my vo svojom živote často vidíme nahotu tých, s ktorými žijeme najbližšie, či už ide o slabosti manželky, alebo o slabosti rodičov, detí, či našich predstavených. Otec Ján s humorom poznamenal, že ešte kým chlapec a dievča spolu chodia a „spoznávajú sa“, ešte nevidia všetky svoje stránky, prežívajú zaľúbenie, no keď začnú žiť spolu, vtedy naozaj spoznajú pravú tvár toho druhého. Dôležité je preto vždy pamätať na Ježišov postoj lásky, snažiť sa prijať a pochopiť jeden druhého.
Po liturgií nasledovalo spoločné agapé, ktoré prichystali tamojší veriaci. Tak došlo k vzájomnému obdarovaniu. Ako podotkol náš vedúci zboru, Majo Baran: „Prišli sme obdariť mi vás a nakoniec ste oveľa viac obdarovali vy nás…“ Zboristi, o. Ján i veriaci na čele s miestnym kňazom Vladislavom Marčákom, tento čas využili na vzájomné rozhovory i povzbudenia. Tento spoločný čas zboristi zavŕšili spevom, ktorým na východe ďakujeme, zborovým „Mnohaja ľita“, kde vyprosovali veriacim mnoho a šťastných rokov, na najmä spásu skrze Ježiša Krista.
Na záver o. Marčák, prejavil svoju vďaku a zároveň vštepil zboristom dôležitú myšlienku a síce, nech si váži tento seminárny čas, v bratskom spoločenstve, pretože ide o najkrajší čas kňazstva. No a úplne na záver sa veriacim prihovoril ešte aj o. Ján Vasiľ, prefekt, ktorý okrem iného podotkol, že aj napriek tomu, že táto farnosť je sťaby Pánu Bohu „za chrbtom“, má dôležite miesto v našej miestnej Cirkvi. Veriacich i bohoslovcov o. Ján povzbudil, nech sa netrápia nad tým čo bolo, alebo čo bude, ale nech predovšetkým žijú prítomnosťou, ktorú im dožičil sám Pán Boh. Aj napriek ťažkým podmienkam má význam žiť, milovať, modliť sa ale i zapierať sa. Ubezpečil veriacich, že zostávajú stále v jeho modlitbách a zároveň ich prosil o modlitby za bohoslovcov i kňazov.
Veriacim farnosti Šmigovec zo srdca ďakujeme za srdečné prijatie, za ich otvorené srdcia i dlane ale aj za milo prežitý čas. Nech vám všemohúci Pán prejaví svoje bohaté milosrdenstvo!
Informoval: Martin Onisik, seminarista 3. ročníka