23. mája 2019
Po úspešných štátniciach nastal čas rozlúčky s našimi najstaršími bratmi – šiestakmi. Seminárne chodby boli naplnené banánovými škatuľami a rôznymi vecami, ktoré si za niekoľko rokov nazbierali. Samotná oficiálna rozlúčka začala krátko po 4 poobede, modlitbou 9. času a svätou liturgiou, po ktorej sme sa presunuli do seminárnej jedálne na slávnostnú večeru, ktorú dopĺňalo krátke pásmo, ktoré si pripravili tradične bratia druháci. V niekoľkých scénkach ukázali svoje herecké schopnosti a predstavili šiestakov tak, ako ich videli za tie dva roky oni. Zároveň sa každého šiestaka pýtali niekoľko otázok, od futbalových rád až po duchovné rady pre mladších bratov. Zazneli rôzne rady, avšak najviac rezonovalo slovo bratstvo.
Či už vo futbale, alebo aj v každodennom živote, stále je dôležité mať okolo seba bratov, ktorí sa podržia a pomôžu. Na záver programu zaznelo spoločné ďakujem šiestakom, za ich príklad nielen v povinnostiach, ale aj v duchovnosti. Večera sa ukončila spoločnou modlitbou, ktorú predniesol otec rektor Miroslav Dancák, po ktorej sa skončila oficiálna časť rozlúčky a lúčenie pokračovalo neoficiálne – počínajúc predstavenými s rodinami až po jednotlivých bohoslovcov.
21. mája 2019
Máj sa považuje nie len za mariánsky mesiac a lásky čas, ale aj za čas púti seminaristov.
Odhliadnuc od turistického dňa s otcom arcibiskupom metropolitom Jánom, sme začali putovať už 5. mája, na horu Zvir v Litmanovej, kde predstavený a bohoslovci prebrali záštitu nad májovou Malou púťou. Litmanová nás prekvapila čerstvou snehovou pokrývkou. Program začal Akatistom, ktorý viedol otec Marcel Pisio, náš súčasný špirituál a bývalý správca tohto pútnického miesta. Program pokračoval ružencom, ktorý si pripravili bratia seminaristi. Vyvrcholením bola svätá liturgia, ktorej hlavným slúžiteľom bol otec Miroslav Dancák, rektor seminára, kazateľom bol náš vicerektor, otec Jozef Gača. Svojím spevom liturgiu obohatil seminárny zbor.
Ako je už zvykom, 12. mája sme sa zúčastnili archieparchiálnej púte v Hrabskom, v rodisku blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka. Púť začala molebenom k blahoslavenému, po ktorom nasledovalo posvätenie pamätnej izby vladyku Hopka v priestoroch farskej budovy. Hlavným celebrantom a kazateľom bol prešovský protosynkel Ľubomír Petrík. Liturgiu svojím spevom sprevádzal zbor bl. Pavla Petra Gojdiča z farnosti Vranov-Čemerné a skupina Onezim.
Naše púte vyvrcholili jubilejnou 10. metropolitnou púťou do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove, ktorá sa konala v sobotu 18. mája. Liturgický program sa začal Akatistom k Presvätej Bohorodičke. Po ňom nasledovala archierejská svätá liturgia, ktorej hlavným slúžiteľom bol otec arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ. Pútnikom sa prihovoril vroclavsko-gdanský eparcha Vladimír Juščák OSBM. V kázni pripomenul, že odpoveďou človeka na Božie milosrdenstvo má byť naše milosrdenstvo voči iným. Bodkou za púťou bola tradičná Korunka k Božiemu milosrdenstvu o tretej hodine. Archijerejskú svätú liturgiu, ako aj celý program púte svojím spevom doprevádzal bohoslovecký Zbor sv. Romana Sladkopevca.
11. apríla 2019
V Gréckokatolíckom kňazskom seminári blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove sa 7. apríla 2019 konal už tradičný Deň otvorených dverí. Bohoslovci si pripravili program, cez ktorý návštevníkom spríjemnili nedeľnú pohodu a priblížili svoj každodenný život.
Program bol otvorený v kaplnke seminára katechézou, ktorou bohoslovec Martin Grošík prirovnal Deň otvorených dverí k Pasche, kedy sa definitívne každému človekovi otvorili dvere do nebeského kráľovstva. Nasledovala archijerejská svätá liturgia, ktorej predsedal prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ a ktorú spevom sprevádzal seminárny Zbor sv. Romana Sladkopevca. V homílii vladyka zdôraznil, že po Adamovom hriechu sme sa všetci stali odsúdencami na smrť, z čoho nás Ježiš vykúpil. Rovnako všetkých prítomných ubezpečil, že odpustený môže byť každý jeden hriech okrem zatvrdilosti srdca, a preto je potrebné uveriť Kristovi a vstúpiť do ľútosti za hriechy.
Po svätej liturgii bol priestor na guláš a voľný program, ktorý prerušila prezentácia kňazského seminára. V tejto časti bohoslovci Jakub Jasik a Dávid Zimovčák predostreli históriu seminára, priblížili funkcie jeho predstavených a ponúkli náhľad do harmonogramu dňa i do zaujímavostí spätými so životom bohoslovcov. Svojimi vstupmi sa k hosťom prihovorili vladyka Ján Babjak, rektor Miroslav Dancák a seminarista Richard Fučko.
Následná aktívna siesta ponúkla tak najmenším, ako aj tým starším mnoho podnetov k tráveniu pekného nedeľného popoludnia. Na jednotlivých stanovištiach bratia prezentovali liturgické predmety, približovali východný obrad cez symboliku a teológiu ikonostasu (stena s ikonami, oddeľujúca loď chrámu od svätyne), prezentovali ikonopiseckú dielňu, vysvetľovali históriu a veci spojené s prípravou bohosloveckého časopisu Prameň, učili umeniu spoločenského stolovania a rôznym technikám elegantného skladania servítok či ponúkali možnosť vyskúšať si škrabanie zemiakov (mimochodom, jeden bohoslovec za rok oškrabe v priemere dvetisíc kusov stredne veľkých zemiakov). Tí najmenší sa mohli dosýta vyšantiť pri najrôznejších hrách a futbale.
Tento bohatý deň zavŕšila večiereň, po ktorej sa rektor všetkým poďakoval a návštevníci sa rozišli domov. (-mg)
27. marca 2019
V gréckokatolíckom Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa v Krížupoklonnú nedeľu 24. marca 2019 uskutočnila slávnosť udelenia prvého stupňa nižších svätení – postrižénija. Archijerejskú svätú liturgiu slávil prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, ktorý sa svätencom krátko prihovoril a prízvukoval im, aby boli svojimi príkladnými životmi svedkami Ježiša Krista.
Spomenuté svätenia prijali štyria bohoslovci z Gréckokatolíckeho kňazského seminára bl. biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove: Martin Grošík, Jakub Jasik, Dávid Rybovič a Dávid Zimovčák a bohoslovec z Collegia Orientale v Eichstätte Štefan Varcholík, ktorý sa v závere slávnosti poďakoval a v nadväznosti na vladykovo poučenie prihovoril slovami pripomínajúcimi to, že Pánov kríž, ktorý sa našíva na sticharion (liturgický odev), je znakom vzkriesenia a spásy a Cirkev si ho ctí bozkom a poklonou – symbolmi lásky a pokory, ktoré majú sprevádzať svätencov na ceste ku kňazstvu.
Simeon Solúnsky o postrižéniji píše: „Odstrihnutie vlasov znamená zasvätenie, pretože vlasy symbolizujú akoby odtrhnutie kvetu od stonky, čiže vlasov od tela, ktoré človek daruje Bohu. Tento akt poukazuje na začiatok služby a úplnej odovzdanosti do práce v Pánovej vinici. Vlasy sa odstrihávajú do tvaru kríža na pamiatku Ježiša Krista, ktorý svojím vtelením a smrťou na kríži posvätil celý svet. V mene Presvätej Trojice sa vlasy strihajú preto, lebo trojjediný Boh je stvoriteľ a udržovateľ všetkého.“
9. marca 2019
Začiatkom nového mesiaca, 3. marca 2019, seminaristi privítali vzácnu návštevu zo zámoria – otca Shenana Boqueta, predsedu Human Life International, pochádzajúceho z Louisiany, USA. Otec Shenan je už dvadsaťšesť rokov kňazom, viac ako osem rokov vedie HLI a navštívil už osemdesiatdva krajín. Prihovoril sa seminaristom i kňazom o dôležitosti ľudského života a zápasu medzi kultúrou života a kultúrou smrti. Nabádal k hladu a túžbe po vedomostiach, povzbudil k čítaniu pápežských encyklík a dokumentov, aby seminaristi – ako budúci kňazi – boli zbehlí v učení Cirkvi. Podelil sa o mnohé zo svojich skúseností, ktoré nazbieral po svete, priblížil skutočnú univerzálnosť Cirkvi. Svoju prednášku zakončil povzbudením k vytrvalosti v sedení pri Pánových nohách, podobne ako Mária z evanjelia, a snahe byť svätými.
4. marca 2019
Prelom februára a marca bol pre zbor sv. Romana Sladkopevca plný príležitostí na reprezentáciu. 28. februára sa predstavil v rámci kultúrnej vložky na pôde GTF PU počas konferencie časopisu Slovo, na ktorej zazneli tri skladby – Vkusite i vidite, Chvalite Hospoda, Budi imja Hospodne. Taktiež sprevádzali večernú archijerejskú svätú liturgiu pri príležitosti jubilea časopisu Slovo. Nasledujúcu nedeľu, 3. marca zbor sprevádzal liturgiu zo seminárnej kaplnky, ktorá bola vysielaná Slovenským rozhlasom.
16. januára 2019
V poprazdenstve sviatku Bohozjavenia, 10. januára, krátko po návrate z vianočných prázdnin, privítali seminaristi gréckokatolíckeho kňazského seminára bl. biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka SJ, ktorý ich prišiel pozdraviť a zároveň posvätiť celý seminár.
Táto návšteva otca arcibiskupa začala archijerejskou svätou liturgiou v seminárnej kaplnke, po ktorej vladyka posvätil kaplnku a kancelárie spolu s bytmi predstavených, zatiaľ čo predstavení posvätili izby seminaristov. Otec arcibiskup v príhovore poprial všetkým seminaristom všetko dobré v novom roku, veľa trpezlivosti pri modlitbe a štúdiu, najmä v skúškovom období, v ktorom sa teraz nachádzajú.
17. decembra 2018
Dňa 08.12.2018, na sviatok Nepoškvrneného počatia Presvätej Bohorodičky svätou Annou, prijali siedmi seminaristi Prešovskej archieparchie z rúk otca arcibiskupa metropolitu Jána nižšie svätenie – poddiakonát. Slávnosť začala predstúpením svätencov pred otca arcibiskupa metropolitu Jána, ktorý každému svätencovi odovzdal orár a lention. Nasledovala modlitba nad hlavami svätencov a nakoniec každý svätenec zlieval archijerejove ruky, pričom tri krát vyslovoval slová „Jelicy Vírnijy“ (tí, ktorí sú verní).
Po obrade udelenia poddiakonátu slávnosť pokračovala archijerejskou svätou liturgiou, ktorej hlavným celebrantom a kazateľom bol otec arcibiskup metropolita Ján. Spolu s otcom arcibiskupom koncelebrovali protosynkel otec Ľubomír Petrík, kancelár arcibiskupského úradu otec Peter Lach, predstavení kňazského seminára na čele s otcom rektorom Miroslavom Dancákom a principáli svätencov.
V homílií otec arcibiskup metropolita Ján najskôr rozlomil tajomstvo sviatku Nepoškvrneného počatia a následne svoje slová venoval i svätencom, ktorých povzbudil k službe a horlivej príprave na kňazstvo. Po svätej liturgii za svätencov poďakoval otcovi arcibiskupovi seminarista Matej Zorvan. Posledným bodom bol spoločný obed pre pozvaných hostí, ktorý sa konal v priestoroch kňazského seminára blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča.
12. decembra 2018
Začiatkom decembra, 5.12., v predsviatok svätého Mikuláša Divotvorcu, arcibiskupa lykijskej Myry, sa seminaristi kňazského seminára začali pripravovať na jeho príchod veľkou večierňou s lítiou. Túto večiereň sa spolu so seminaristami modlili aj ďalší traja biskupi – prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, košický eparcha Milan Chautur CSsR, a aj vladyka Ján Eugen Kočiš, pražský pomocný biskup v emeritúre.
Po spoločnej modlitbe sa prítomní presunuli do seminárnej jedálne, kde nasledovala slávnostná večera, po ktorej do seminára prišiel vladyka Mikuláš so svojím osobným šoférom a sprievodom až z ďalekých Mýr. Nasledovalo krátke divadelné pásmo seminaristov tretieho ročníka, po ktorom Mikuláš rozdal sladké dary všetkým, ktorí boli dobrí a počúvali. Na záver sa poďakoval svojím spolubratom v biskupskej službe, ktorí sa podelili o svoje zážitky so svätým Mikulášom. Po krátkom posolstve požehnali prítomné publikum, čím sa zakončil tento spoločný večer.
Svätý Mikuláš využil tento krátky čas, kým bol v Prešove, aby počas nasledujúcich dní spolu s tretiakmi navštívil mnohé školy, sociálne zariadenia a charity. Nevynechal ani arcibiskupský a mestský úrad. Všade kam prišiel, upriamoval pozornosť na to, čo sa stane o pár týždňov – narodenie Spasiteľa. Vyzdvihoval hodnotu darovania seba samého, no nikdy nechodil naprázdno, stále mal pri sebe nejakú sladkú drobnosť alebo svoj obrázok, pre tých, ktorí si to zaslúžili.
12. novembra 2018
Dňa 12. novembra sme my, bratia druhého ročníka, prijali obliečku v kňazskom seminári Pavla Petra Gojdiča v Prešove. Slávnostnej archijerejskej svätej liturgii predsedal arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, koncelebrovali košický eparcha Milan Chautur CSsR a emeritný pražský eparcha Ján Eugen Kočiš. Na liturgii koncelebrovali aj predstavení kňazského seminára. Bola to pre nás nesmierne hlboká udalosť, pretože všetci si veľmi uvedomujeme tie mnohé milosti, ktoré nám náš milostivý Boh ponúka. Na druhej strane si však uvedomujeme nehodnosť toho, že sa aj takýmto spôsobom už odlišujeme od sveta. No láska k Bohu nás poháňa o to viac dopredu, aj napriek naším nespočetným slabostiam a pádom. Pri obliekaní do podriasnikov sa modlíme modlitbu : „Obliekaš ma do čestného rúcha mnohomilostivý Kriste Bože môj, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom“. Bože pomôž nám dôstojne a s pokorou kráčať po tvojej ceste, a tak sa stali hodnými tvojho večného kráľovstva, Amen.