Gréckokatolícky kňazský seminár

Posvätenie kolyvy a Nedeľa 1. týždňa veľkého pôstu – o úcte svätých ikon

Požehnanie kolivy a posvätenie ikon

4. marca 2022, v piatok prvého týždňa Štyridsiatnice, bola po Službe vopred posvätených darov posvätená koliva.

Koliva je  sladký pokrm, ktorá ako keby predznačovala chuť večného života. Cirkev preto, požehnáva kolivu na začiatku pôstu, aby poukázala na cieľ a význam celopôstneho odriekania.

Podľa tradície na pamiatku veľkomučeníka Teodora Tirona,  v prvú sobotu Veľkého pôstu, cirkev požehnáva kolivu.

Asi 50 rokov po jeho smrti sa rozhodol cisár Julián Apostata zneuctiť kresťanský pôst. Vedel, že počas prvého týždňa Veľkého pôstu sa kresťania zvlášť postia. Preto si k sebe zavolal predstaveného Carihradu a nariadil mu, aby celý týždeň všetky potraviny na tržniciach mesta boli pokropené  krvou zvierat z pohanských obiet. Vtedy sa Teodor Tiron zjavil carihradskému patriarchovi Eudoxiovi a nariadil mu, aby zvolal všetkých kresťanov a zakázal im kupovať potraviny na tržniciach. Keď sa ho patriarcha spýtal, čo majú jesť, svätý mu odpovedal, aby jedli kolivu – varenú pšenicu s medom. Tak zachránil sv. Teodor kresťanov pred poškvrnením. Keď Julián videl, že je jeho nariadenie neúčinné, dal ho odvolať. Povolil predávať nepoškvrnené potraviny.

Aj v našom Gréckokatolíckom seminári blaženého Pavla Petra Gojdiča v Prešove i tohto roku sa posvätila koliva.  Posvätil ju náš otec rektor seminára otec Vladimír Mikluš Sekera.

Po posvätení kolivy sme sa spoločne stretli s predstavenými kňazského seminára pri  večeri, kde sa podávala koliva.

Posvätenie ikon

6. marca 2022, na prvú nedeľu Veľkého pôstu, ktorá sa nazýva aj nedeľa ikon, sme v našom seminári posvätili ikony.

Prvá nedeľa Veľkého pôstu sa nazýva Nedeľa ortodoxie (pravoslávia). O aké pravoslávie, ortodoxiu tu ide? Slovo „pravoslávie“ má grécky pôvod – doslova „orthodoxia“, a označuje pravú vieru a pravú úctu k Pánu Bohu. Teda nie je tu reč o pravosláví, ako ho my dnes chápeme, v protiklade ku Katolíckej cirkvi, ale o pravoslávie, ktoré bolo spoločné pre celú Kristovu cirkev až do oddelenia východnej a západnej cirkvi za patriarcha Celulária v 11. stor.

Pravoslávie, ako ho slávi táto nedeľa, je pravoslávie univerzálne-katolícke, ktoré vyznávala celá Kristova cirkev v prvých storočiach v boji proti heréze ikonoborectva. Preto nedeľa pravoslávia je sviatkom celej cirkvi, východnej i západnej, je to radostná oslava víťazstva nad ikonoborectvom a inými herézami.

Nedeľu pravoslávia ustanovil a nariadil každoročne sláviť Koncil v Konštantínopole r. 842. Cieľom tohto sviatku je verejne a slávnostne vzdať úctu a česť (poklonu) sv. ikonám Ježiša Krista, Presvätej Panny Márie a svätých. Keďže prvýkrát sa oslava pravoslávia – teda verejná úcta k svätým ikonám po odsúdení ikonoborectva – konala na prvú nedeľa Veľkého pôstu r. 843, preto táto nedeľa dodnes ostala nedeľou úcty svätých ikon, hoci tento sviatok až tak nesúvisí s Veľkým pôstom.

Svätú liturgiu Bazila Veľkého slúžil a v kázni sa prihovoril náš otec špirituál otec Jozef Harvilko. V homílii poukázal na aktuálnu situáciu, že nemáme čítať tie topky aktuality, ale máme prijať do svojho srdca Boha. Pripomenul nám posolstvo z dňa 25.2.2022 z Medžugoria, kde Presvätá Bohorodička povedala, že máme sa vrátiť k Bohu a modlitbe, pôstu a zriekaniu, za všetkých tých, ktorí sú pošliapaní, chudobní a bez hlasu v tomto svete bez Boha.

Poukázal aj na príbeh zo Starého zákona o Ester, ktorá slúžila pri Asýrskom kráľovi ako otrokyňa a keď počula, že má zahynúť jej národ vydala rozkaz, aby ľud sa postil obliekol sa do vrecoviny a kajal sa k Bohu. Keď sa ten deň blížil, kedy šla ku kráľovi, aby sa prihovorila za svoj národ. Spravila slávnosť pre kráľa a pri hostine  mu povedala, čo ju trápi a prijal tu prosbu a svojho poradcu dal obesiť, pretože on chcel zabiť židovský národ. Poukázal, ako je dôležitá modlitba a pôst. Po svätej liturgii nasledovalo posvätenie ikon, ktoré si potom každý seminarista zobral do svojho príbytku.