Ústrednou udalosťou jubilejného roku 2025 bola pre slovenských gréckokatolíkov púť do večného mesta Ríma k hrobom svätých najvyšších apoštolov Petra a Pavla, historickým dejiskám misie svätých Cyrila a Metoda i hlave všeobecnej cirkvi pápežovi Levovi XIV., ktorá sa konala v termíne od 23. 10. do 29. 10. 2025. Spolu s veriacimi putovali do Ríma aj bohoslovci kňazského seminára P. P. Gojdiča s predstavenými a ich rodinami.

Počas našej púte nás sprevádzal charizmatický o. Marcel Kovaľ CSsR, ktorý mal pre nás pripravený vyčerpávajúci, ale nesmierne obohacujúci program. Prvou zastávkou po celonočnom autobusovom presune bola Bazilika sv. Praxedy, patriaca k najvýznamnejším kresťanským pamiatkam Ríma. So Slovenskom ju spája pôsobenie sv. Cyrila, ktorý v jej okolí mal tráviť svoj pobyt v Ríme i svoje posledné dni pozemského života. Naša návšteva pokračovala blízkym Chrámom sv. Alfonza z Ligouri, v ktorom sa ukrýva pôvodná ikona Matky Ustavičnej pomoci, slovenským gréckokatolíkom dobre známa vďaka otcom redemptoristom.






Úvodná sv. liturgia so slovenskými hierarchami bola slávená v Bazilike svätého Jána v Lateráne, nesúcej titul matka a hlava všetkých chrámov a katedrála rímskeho biskupa, čo naznačovalo hlbokú prepojenosť našej cirkvi s Rímom napriek nášmu byzantskému dedičstvu. Predsedal jej metropolita Jonáš a prítomný bol i Mons. Fillippo Ciampanelli, podsekretár Dikastéria pre východné cirkvi.


V sobotu sme sa zúčastnili jubilejnej generálnej audiencie na Námestí sv. Petra, počas ktorej sme mali možnosť vidieť rímskeho pápeža Leva XIV. z bezprostrednej blízkosti a spievať mu mnohoľitstvije. Naša radosť bola ešte väčšmi umocnená, keď sme na námestí započuli pozdrav Slava Isusu Christu. Po obede v uličke Borgo Pio sme zamierili k Bazilike sv. Pavla za hradbami a prešli v poradí 2. svätou bránou. Sv. liturgii predsedal vladyka Peter, ktorý sa vo svojej homílii zameral na ťažisko jubilejného roku, teda čo to znamená mať nádej. Počas liturgie zazneli i slová macedónskeho vladyku Kira Stojanova, ktorý putoval spolu s nami.





V nedeľné predpoludnie sme boli potešení prítomnosťou metropolitu Jonáša, ktorý počas púte nezabudol ani na seminárne spoločenstvo a prejavil nám svoju blízkosť a túžbu naďalej putovať spolu. Nedeľu Krista Kráľa a sviatok sv. Demetera Myromvonného sme zavŕšili sv. liturgiou v Bazilike sv. Ambróza a Karola Boromejského, kedy sme si pripomenuli druhé výročie od menovania vladyku Jonáša, v poradí druhého metropolitu Slovenskej gréckokatolíckej cirkvi sui iuris. Niekoľko bohoslovcov s predstavenými večer upevnilo ľudskú stránku formácie návštevou olympijského štadiónu a futbalového zápasu.







Štvrtý deň sa niesol v pútnickom duchu, keďže nám ešte ostávalo prejsť 2 sväté brány. Obzvlášť náročná bola návšteva Baziliky sv. Petra, kam vstup trval niekoľko hodín. V bazilike sme neobišli ani hrob sv. hieromučeníka Jozafáta Kunceviča, veľkého horliteľa za jednotu cirkvi.



Záverečná archijerejská sv. liturgia v cirkevnoslovanskom jazyku akoby znovasprítomňovala liturgiu, ktorú preložili sv. Cyril a Metod, keďže bola slávená v Bazilike Santa Maria Maggiore. Táto bazilika zanechala v dejinách nášho národu citeľné dedičstvo a rovnako aj teraz mala zavŕšiť naše putovanie nádeje v jubilejnom roku 2025.



Cestou späť na Slovensko sme navštívili Pápežský slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, ktorý poskytuje študijnú perspektívu pre viacerých bohoslovcov. Zvyšok púte sa niesol v znamení vďačnosti. Po Ďakovnom akatiste sme nezabudli na všetkých, vďaka ktorým sme mohli absolvovať tento požehnaný čas. Veľká vďaka patrí najmä vladykom, otcom predstaveným kňazského seminára, otcovi sprievodcovi, autobusovej spoločnosti Farleta, ktorá zabezpečovala autobusovú prepravu, vodičom i všetkým dobrodincom.

autor: Martin Šiffalovič
foto: Slavomír Gereg, Róbert Pajunk, Jeremiáš Uličný, Milan Dzurňák