Gréckokatolícky kňazský seminár

Zbor vo farnostiach

Veľký, resp. Strastný týždeň sme začali Veľkým pondelkom, 3.4.2023, kedy sme boli so Zborom sv. Romana Sládkopevca na čele s otcom rektorom v ďalšej farnosti, tentokrát opäť v rusínskej, a to v Čertižnom. V tejto farnosti totižto v minulosti pôsobil náš otec rektor, Vladimír Sekera Mikluš. 

Strávili sme tam požehnaný čas. Začali sme liturgiou VPD, kde nás na úvod privítal tamojší kňaz, o. Dušan Chapčák, ktorý vyjadril svoje potešenie z našej návštevy. Liturgiu VPD v cirkevnoslovanskom jazyku sme doprevádzali našim spevom. Zaznelo aj pár zborovych skladieb, ktoré sme si pre veriacich pripravili. 

V homílií o. rektora, okrem iného zaznelo v rusínskom jazyku aj pár konkrétnych povzbudení. Otec rektor totižto upriamil pozornosť v kázni na dva body: 1. Aby sme nedovolili, aby naše ťažkosti a starosti nám ukradli vedomie o tom, aký je Boh dobrý. 2. Tak ako Jób prechádzal ťažkosťou, ktorej nerozumel aj my prechádzame ťažkosťami života, ktorým často nerozumieme, ale tieto ťažkosti nám pomáhajú budovať náš charakter. Na to musíme pamätať. 

Po spoločnej modlitbe sme mali jedinečnú možnosť spoznať miestnych veriacich, ich radosti i trápenia. Stalo sa tak pri posedení v kultúrnom dome, kde sme sa spoločne posilnili, a to nie len duchu ale aj na bruchu. Vďaka štedrosti veriacich sme sa mohli občerstviť. Zároveň sme mali možnosť spoznať aj miestnu ľudovú tradíciu, ktorá sa uchováva napríklad aj v pamätnej izbe v kultúrnom dome vďaka pani starostovej, ktorá nám poskytla autentický výklad života v Čertižnom. Mali sme možnosť nazrieť aj do obecnej knižnice, kde je k dispozícii aj mnoho kníh v rusínskom jazyku, čím sa podporuje aj národnostné cítenie obyvateľov. 

Na záver sme sa Čertižanom srdečne poďakovali za prijatie. A ako to už u nás býva zvykom, našu vďaku a potešenie sme vyjadrili našim spevom Mnoholitstvija. 

Vo Veľký utorok, 4.4.2023, sme naše pôstne „turné“, resp. naše putovanie po farnostiach zavŕšili pod Tatrami, v mladej farnosti Svit. V tejto farnosti v minulosti pôsobil náš špirituál, o. Marek Kaľata. 

Ako sme zistili, ide o veľmi zaujímavú farnosť. Zaujímavý je predovšetkým chrám, ktorý, ako podotkol miestny kňaz o. Martin Snak, je unikátom. Pod jednou strechou sú totižto dva chrámy, rímskokatolícky a dnes už aj gréckokatolícky. Sami sme sa mohli presvedčiť o jedinečnosti týchto dvoch chrámov, ktoré sú akoby dvoma pľúcami spojenými jedným srdcom – svätostánkom. Pôvodne bol, dnes už gréckokatolícky, chrám stavaný ako „ekumenická“ kaplnka, no dnes už naplno slúži miestnemu spoločenstvu gréckokatolíkov. 

Našu návštevu sme už tradične počali liturgiou VPD, ktorú sme našim spevom doprevádzali. Takto sme sa mohli zjednotiť v modlitbe s tamojším Božím ľudom. V homílií o. Marek povzbudil veriacich k vnímavosti Božej prítomnosti v dennodennom živote. Poukázal aj na to, aké je dôležité vnímať Boha správne, takého aký je, t.j. milosrdného. 

Na záver veriaci srdečne blahoželali otcovi Marekovi k nedávnemu jubileu. No a túto chvíľu sme spolu s o. Martinom spestrili zborovym spevom. Takto si mohol o. Martin zaspomínať na účinkovanie v zbore a zároveň si mohol oprášiť niektoré zborové skladby. 

Po liturgickej hostine sme sa presunuli do pastoračných priestorov, kde si pre nás pripravili večeru. Takto sme mali možnosť spoznať rodinku o. Martina, ktorý nám dali mnoho pastoračnej múdrosti,no a zároveň sme spoznali aj tamojšieho pána kantora, ktorý bol svojím zápalom a vernosťou pre mnohých z nás povzbudením. Na záver sme sa vzájomne povzbudení rozišli za spevu Mnoholitstvija. 

Sme veľmi vďačný za Bohom požehnaný čas modlitby, spevu a vzájomného zdieľania, ktoré pre nás bolo veľmi obohacujúce v oboch farnostach, tak v Čertižnom ako aj vo Svite. Veľké Pán Boh zaplať! 

Informovali: František Onderko (3. ročník) a Martin Onisik (3. ročník) 

Foto: Michal Keruľ-Kmec (5. ročník)